Vianoce sú najkrajším a najvýznamnejším sviatkom roka nielen na Slovensku. Sú to sviatky pokoja, lásky a rodiny. Spájajú sa s nimi mnohé tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú už po generácie. V súčasnosti už niektoré z nich upadajú do zabudnutia, preto vám ponúkame prehľad zvyklostí na Štedrý deň a Štedrý večer. Možno si z nich niečo vyberiete a počas sviatkov zaradíte do svojho domáceho vianočného programu. K pozeraniu vianočných rozprávok a písaniu vianočných SMStak pribudne niečo iné, niečo, čo pridá Vianociam na ich čare. Nehovoriac o tom, že niektoré z magických rituálov majú priniesť do rodiny šťastie, zdravie či peniaze.
Štedrý deň a Štedrý večer v tradíciách
Celý Štedrý deň (inak aj Pôstny deň, Kračún, Kračun, Vilija, Predvečer Narodenia Pána) bol v minulosti vlastne prípravou na Štedrý večer. A nešlo len o chystanie typických vianočných pokrmov, ktoré v sebe taktiež nesú hlbšiu symboliku. Nebolo to len o zdobení stromčeka, dávaní darčekov a spievaní kolied. Samotnej oslave Vianoc totiž predchádzala aj dlhšia duchovná príprava. Tá začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Na Štedrý deň už malo nastať ticho, pokoj, modlilo sa, spomínali sa predkovia a robili sa rôzne magické úkony, ktoré skôr reflektovali pohanské ako kresťanské tradície.
Zvyky počas Štedrého dňa
Naši predkovia verili, že niektoré úkony počas Štedrého dňa prinášali smolu, no iné sa robili s cieľom privolať šťastie a prosperitu. Niektoré činnosti boli priam smrtiace. Napríklad počas štedrej večere nemohol nikto vstať od stola, lebo podľa všetkého by tento nešťastník do roka zomrel.
Niektoré úkony boli neškodnejšie, no tiež opradené negatívnou predpoveďou. Nemalo sa šiť ani pliesť a smolu a nezdar prinášalo aj pranie. Čistenie chlievov počas Štedrého dňa by vraj zvieratám spôsobilo krívanie a písanie milostného listu zas rozchod.
K pozitívnym činnostiam ale patrilo pečenie chleba 25. decembra, pretože tento chlieb mal mať kúzelnú moc. To isté platilo aj pre vajcia znesené v daný deň. Predkovia si dali záležať na tom, aby do Vianoc (niekde do konca roka) vrátili všetky požičané cudzie veci svojim majiteľom.
Pre zdravie dobytka sa robilo to, že im gazdovia dávali kúsok oblátky natretej cesnakom. Do vody, po ktorú sa chodilo skoro ráno, sa pre zabezpečenie zdravia a hojnosti hádzali jablká, orechy či mince.
Magické rituály
A čo patrilo už k vyššie spomínaným magickým rituálom na Štedrý deň, ktoré mali aj čo-to predpovedať? Určite sem radíme liatie rozžeraveného olova. Lialo sa do vody a podľa vzniknutého tvaru si napríklad dievčatá predpovedali, ako bude vyzerať ich vyvolený.
Na zistenie identity budúceho manžela sa používal aj rituál so zápalkami a jablkom. Do jablka sa zapichli 3 zápalky, pričom každá symbolizovala jedného nápadníka. Potom sa zažali a tá, ktorá horela najdlhšie, zastupovala práve budúceho muža dievčiny, ktorá tento rituál vykonávala.
Orechy ako symbol zdravia nemohli chýbať nielen na štedrovečernom stole, keď sa ešte pred večerou polili podobne ako jabĺčka, aby sa podľa ich stavu predpovedala zdravotná prognóza rodiny. Po večeri sa ešte zvykli nahádzať do každého kúta v príbytku, aby bola v dome počas roka rovnaká hojnosť, ako na Štedrý deň. No okrem tohto sa zo škrupiniek orechov vyrábali magické lodičky.
REKLAMA
Tie sa púšťali so zapálenou vianočnou sviečkou po vode. Podľa ich púte sa predpovedalo, či sa dotyčný vyberie do sveta, alebo zostane doma. Keď sa lodička držala pri okraji, znamenalo to ešte rok doma, pričom lodička smerujúca do stredu signalizovala odchod.
Hádzanie črievice zas malo dievčatám prezradiť, kedy sa vydajú. Dievčatá na Štedrý deň hodili cez hlavu topánku a ak dopadla špičkou smerom k dverám, znamenalo to, že sa do roka vydá. Ak ale špička topánky smerovala inde ako ku dverám, veštilo to ešte minimálne ďalší rok doma.
Zvyky počas štedrej večere
Po Štedrom dni nasleduje štedrá večera, ktorá mala pre našich predkov predpísanú trošku odlišnú etiketu, ako máme dnes my. K večeri sa usádzali až vtedy, keď vyšla prvá hviezda, a to po celodennom pôste. Jedným z tradičných zvykov patrilo prestieranie o jeden tanier navyše. Ten by mal byť ako symbol spolupatričnosti pre náhodného hosťa, ktorý môže zavítať k štedrovečernému stolu, no môže ísť aj o pripomienku zosnulých v rodine, pre ktorých je takto symbolicky prestreté.
Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali aj šupiny z kapra. Tie sa tam vkladali preto, aby sa rozmnožili peniaze a zabezpečil dostatok pre rodinu počas budúceho roka. Niekde sa namiesto šupín z kapra dávala minca pod obrus alebo pod tanier, čo nieslo rovnaké poslanie.
Štedrá večera obsahovala viacero chodov, pričom sa začínalo aj končilo modlitbou. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Keďže ľudová viera pripisovala poradiu jedál a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla sa odložila aj časť pre domáce zvieratá. A zásadne nič z večere sa nevyhadzovalo.
Štedrá večera mohla zhruba vyzerať aj takto. Po modlitbe nasledoval pohárik hriateho (voda sa nepila, len pálenka alebo víno, pričom deti pili odvar zo sušeného ovocia), na rad prišli tradičné oblátky (s medom, cesnakom), potom sa podávala polievka, ktorá sa líšila v závislosti od regiónu. Niekde si pochutnávali na kapustnici, inde na hríbovej, strukovinovej či rybacej polievke.
Ďalej mohla nasledovať ryba, a to varená alebo pečená. Podávala sa aj obilninová kaša prisladená medom a k tradičným vianočným sladkým jedlám patrili tiež opekance, bobaľky, kysnuté koláče či sušené ovocie.
Po večeri sa ešte okrem modlitby a spievania kolied krájalo jablko. jablko sa nožom prepolilo a následne sa sledovalo, či má vnútorná časť tvar päť alebo viac-cípej hviezdičky. Ak ich totiž bolo menej ako päť, znamenalo to nešťastie, predovšetkým chorobu a smrť. Päť a viac-cípov veštilo, že sa aj budúce Vianoce stretne rodina za stolom v plnom počte a v zdraví. Jablko sa potom rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny sedelo pri stole, čo malo symbolizovať ucelenosť rodiny.
