Keďže každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa prosperovalo, dodržiava (alebo sa aspoň o to usiluje) písané i nepísané pravidlá týkajúce sa výchovy či životosprávy dieťaťa. Niektoré možno prebral od svojich rodičov a o iných sa dozvedá napríklad aj prostredníctvom takýchto článkov. No napriek tomu sú úplne bežné chyby rodičov, ktoré majú negatívne dopady na ich potomkov v menšej i väčšej miere.
Dnes si preto rozšírime obzor, keďže sa pozrieme na tri chyby rodičov, a to predovšetkým menších detí. Mamy a otcovia pravdepodobne ani netušia, že robia nasledujúce prešľapy vo vzťahu ku svojim deťom.
Na prvý pohľad vyzerajú tieto omyly celkom neškodne, no podľa novších výskumov by ste sa im mali ako rodičia vyhýbať veľkým oblúkom. Toto vás asi prekvapí!
Nechávate deťom zapnuté nočné svetlo?
Pokiaľ áno, nerobte to! Svetlo počas spánku škodí nielen deťom, ale i dospelým. Na narušenie spánkového cyklu stačí len nepatrný zdroj svetla, a to nielen lampa či televízia, ale napríklad aj digitálne hodiny či dokonca svetlo dopadajúce do spálne z lampy na ulici.
Problémom je to, že spánkový hormón melatoním si dokáže organizmus tvoriť len v tme. Ak je ho nedostatok, vzniká problém nielen s biorytmom a nekvalitným spánkom, ale pridružiť sa môžu aj ťažkosti s trávením či imunitou.
Dokonca sa nedostatku melatonínu pripisujú aj psychické problémy či neschopnosť koncentrácie.
Svetlo je teda počas spánku vhodné úplne eliminovať. V najhoršom prípade, pokiaľ si dieťa musí na tmu počas spánku zvyknúť a bojí sa, využite len tlmené oranžové alebo červené svetlo.
Na zabezpečenie kvalitného spánku by sa tiež deti nemali vystavovať takzvanému modrému svetlu z monitorov televízie, počítačov alebo mobilov aspoň hodinu pred spánkom. Toto, samozrejme, platí i pre dospelých. Najmä pre tých, ktorí majú problém so zaspávaním či prebúdzaním sa v noci.
Nie je smiech ako smiech
Radostný smiech detí niektorí rodičia či starí rodičia privolávajú šteklením. Podľa vedcov z Kalifornie však tento smiech nie je rovnocenný tomu, ktorý prichádza bez šteklenia. A okrem toho, že takto umelo vyvolaný smiech neprináša šťastné pocity, ale len akúsi ilúziu šťastia, môže dokonca u dieťaťa neskôr spôsobiť zajakávanie.
Aj toto je príklad toho, ako sa niektoré netušené chyby rodičov môžu odzrkadliť až v neskoršom veku dieťaťa. Pozor teda, zbytočne neriskujte a radšej dosiahnite detský smiech zábavnou hrou. Čo tak napríklad dopriať si super nafukovacie atrakcie? Deti ich jednoducho milujú! Každá hravá aktivita je vítaná.
Podľa urológov nie je dobré urýchľovať takzvané odplienkovanie detičiek. Niekedy sa však rodičia nevedia dočkať, a to aj v prípade, že to ich dieťa v danej veci nechce ani za svet spolupracovať. Treba však vedieť, že prirodzene tento čas prichádza zhruba od dovŕšenia 18. mesiaca, u niektorých drobcov však môže byť aj posunutý.
Kým sa dieťa naučí pochopiť a ovládať signály svojho tela, potrebuje trošku dozrieť. Močenie do plienky je nevyhnutné pre normálny vývoj močového mechúra. Pokiaľ rodičia príliš tlačia na pílu, môžu celý proces prechodu z plienok na nočník výrazne skomplikovať.
Myslite teda na to, že ročné dieťa na nočníku by nemalo byť vašou rodičovskou métou. Väčšina detí sa na nočník naučí chodiť medzi druhým a tretím rokom života.
Aké sú ešte ďalšie chyby rodičov malých detí?
> Aj keď sú pekné a dieťa ich má rado, nie je dobrým nápadom nechávať hračky v detskej postieľke. Dôvody sú hneď dva. Môžu dieťa zobudiť alebo dokonca spôsobiť jeho problémy s dýchaním.
> Keď rodičia robia všetko za dieťa, teda aj veci, ktoré už dokáže urobiť samé, zarábajú si na problém. Ich potomok vďaka nadmernej pomoci môže v seba stratiť istotu a métu osamostatnenia sa bude dosahovať oveľa ťažšie.
> Jednou z chýb rodičov, ktorá je však často vnímaná úplne opačne, je snaha o zachovania sterilného prostredia v domácnosti. Pravdou však je, že nadmerná čistota môže spomaliť vytváranie naozaj odolného imunitného systému. Dieťa tak v konečnom dôsledku môže viac trpieť na alergie a časté virózy.
> Prepchávanie detí a nútenie ich dojesť jedlo za každú cenu je rovnako chybou. Deti v zásade vedia zistiť, koľko jedla potrebujú a kedy majú dosť. Akceptujte to, pokiaľ nechcete, aby mal v budúcnosti ten váš potomok problém so stravovaním a nebodaj s obezitou.
