Sklonená hlava a nepríčetné ťukanie bez vnímania okolitej reality. Spoznávate to? Závislosť na mobiloch k nám zavítala spolu so smartfónmi. Viete si bez toho svojho predstaviť život?
Pravdou je, že smartfón je už pre väčšinu z nás nevyhnutnosťou. No je to podobne ako s inými vecami, teda aj mobil je dobrý sluha, ale zlý pán. Cez mobil možno poslať prianie k meninám či k narodeninám svojim blízkym, pohladiť slovom, vybaviť pracovné záležitosti, no smartfóny majú taktiež potenciál ničiť vzťahy.
Viete, ako zistíte, že ste závislý na mobile? My vám prezradíme nielen prejavy, ale aj protiopatrenia, ako riešiť u dospelých i detí nomofóbiu, čo je iný názov pre závislosť na mobile.
Čo je to nomofóbia?
Vedeli ste, že až 80 % ľudí má svoj mobil zapnutý takmer nepretržite? Nevypínajú ho. Mobily sú našimi vernými spoločníkmi vo dne a dokonca i v noci. Vedľa mobilu zvykne spávať najmä mladšia generácia, dohromady je to vyše 60 % ľudí.
Aj toto sú spôsoby, ako sa môže postupne rozvinúť nomofóbia, teda závislosť na mobile. A hranica medzi bežným užívaním telefónu a závislosťou od mobilu je naozaj tenká. O jej prejavoch sa ešte dočítate nižšie. Ako ale možno nomofóbiu zadefinovať?
Názov nomofóbia vznikol z anglického spojenia „no phone” a slovu fóbia určite rozumiete. Nomofóbia je v zásade strach z toho, že sa náhle ocitnete bez svojho smartfónu, resp. ho nebudete môcť použiť.
Teda napríklad, že stratíte telefón, mobil sa pokazí, nebudete mať signál a podobne. Nezdravý vzťah k mobilu, akoby predĺženie svojho bytia (a to aj vďaka sociálnym sieťam v mobile) môže do podoby nomofóbie dostať strata mobilu, ale pokojne i vybitá batéria.
Nomofóbia ešte nebola uznaná ako mentálne ochorenie, no ide o typ fóbie a zároveň aj o určitý typ úzkosti.
Je závislosť na mobile u detí nebezpečnejšia ako u dospelých?
Dáta ukazujú, že vyše 50 % dospelých trpí závislosťou na mobile. Mimoriadne postihnutou skupinou sú študenti, no závislými sa neraz stávajú aj menšie deti.
Dieťa závislé na mobile v dnešných časoch vôbec nie je raritou. Prečo je to tak? Odpoveď je zrejmá. Pre deti telefóny znamenajú hodiny interaktívnej zábavy, ako sú predovšetkým rozprávky a hry. No a neskôr sa pridávajú aj sociálne siete.
Dieťa sa stáva veľmi jednoducho závislé na mobile, ak čas strávený s touto zábavou nie je kontrolovaný. Postupne zanedbáva svoj reálny život na úkor toho virtuálneho.
Vyššie spomínané už znamená teda s vysokou pravdepodobnosťou závislosť na technológiách. Pričom deti si to, samozrejme, neuvedomujú. Túto hrozbu by mali mať pod kontrolou v prvom rade rodičia a vychovávatelia.
Malé deti si na dotykových obrazovkách vytvoria závislosť pomerne rýchlo, keďže dotyk a hmat sú pre ne najmä zo začiatku jedným z dôležitých spôsobov, ako spoznávajú svet. Je to akýsi základ, na ktorom sú potom postavené aj ich ďalšie schopnosti či zručnosti.
Pokiaľ je teda toto bazálne východisko zahltené aktivitou na mobile, deformuje sa i to ostatné. Hmat navyše reprezentuje blízkosť, intimitu, preto deti zväčša mobil či tablet vnímajú ešte citlivejšie a dôvernejšie ako dospelí. A ešte rýchlejšie si vytvoria závislosť na mobile. Je to veľké riziko!
Teraz si prejdeme príznaky poukazujúce na nomofóbiu, či už u dospelých, alebo u detí.
Kedy teda možno hovoriť už o závislosti na mobile?
Typická je pre nomofóbiu neustála kontrola telefónu.
Bez mobilu nomofobik neurobí ani krok. Berie si ho napríklad aj na toaletu či do kúpeľne.
Čas strávený na mobile sa stane najobľúbenejším a uprednostňovaným pred inými aktivitami, záľubami i povinnosťami.
Bez mobilu postihnutý človek pociťuje silnú nervozitu až úzkosť. K tomu sa pridružujú podráždenie a fyzické prejavy, ako triaška, potenie, nevoľnosť, zrýchlený tep, zvieranie hrude. Čiže ide o klasické abstinenčné príznaky.
Príznakom závislosti na mobile je tzv. cellphone vibration syndrom. Je to pociťovanie falošných vibrácií, ako je tomu pri zvonení či príchode SMS.
S vyššie uvedeným súvisí aj úžasný pocit šťastia (vyplavovanie dopamínu), keď sa telefón ohlási, či už ide o hovor, notifikáciu, prípadne správu…
Nomfobici sú tak zaujatí mobilom, resp. jeho kontrolou, že sa už nedokážu ani poriadne sústrediť na rozhovor.
Strata mobilu je pre osobu na ňom závislou nočnou morou a úzkosť spojená len s touto predstavou býva až paralyzujúca.
Ako riešiť závislosť na mobile?
Príznaky závislosti na mobile by ste nemali podceňovať, a to ako u seba, tak i u blízkych. Čo urobiť, aby ste závislosť na mobile eliminovali? Tu je niekoľko rád.
Odstráňte z telefónu všetko to, čo tam nie je potrebné. Ide najmä o nevyužívané aplikácie, ktoré sa zvyknú s radosťou pripomínať vibrovaním, posielaním notifikácií.
Dbajte na slušné správanie a najmä pri jedle, ale i konverzácii s druhými telefón odložte a ani naň nepozerajte. Koncentrujte sa no to, čo je aktuálne dôležité, či už na jedlo v tanieri alebo na to, čo vám druhí rozprávajú. Aplikujte prístup tu a teraz.
Uprednostňujte reálne aktivity pred virtuálnym svetom. A buďte v tomto ohľade zároveň aj skutočným príkladom pre svoje deti, ak ich máte.
Obmedzte svoj tik stále kontrolovať mobil tak, že ho odložíte na ťažšie dostupné miesto (druhá miestnosť, vyššia polička…).
Podstupujte pravidelný technologický detox. Aj v prípade, ak je telefón vaším pracovným nástrojom, zaiste sa nájde niekedy cez víkend či cez sviatky čas, keď si na telefón môžete dovoliť zabudnúť. A vy to urobte cielene. Ideálne ho úplne vypnite.
Ak ste po dočítaní článku presvedčení o tom, že máte nomofóbiu, prípadne na ňu trpí vaše dieťa, a nepomôžu ani priložené rady, ako na ňu, poraďte sa o ďalšom postupe so svojím lekárom. Liečba závislosti na mobile môže zahŕňať terapiu, ale aj užívanie liekov.
