Určite ste si všimli, že vyvýšené záhony sa tešia veľkej obľube. Sú nenáročné na miesto a predovšetkým šetria váš chrbát. Dokážete využiť miesto, kde by ste inak nesadili, pretože tam nie je vhodná pôda. Môžete vďaka mikroklíme, ktorá vzniká pri správne založenom záhone, so sadením začať skôr ako v bežnom záhone, čím dosiahnete väčšiu úrodu. Rastlinky sú viac chránené pred slizniakmi a inými škodcami a starostlivosť o vyvýšené záhony vám zaberie výrazne menej času ako pri klasických záhonoch, čím dosiahnete väčšiu úrodu. A to dvakrát až trikrát ako na rovnakej ploche klasického záhonu.
Vysvetlíme vám, ako vybrať umiestnenie vyvýšených záhonov, aký materiál budete potrebovať, čím záhon vyplniť a poskytneme vám zopár užitočných rád na pestovanie plodín v nich.
Ako si založiť vyvýšený záhon?
Aj keď zakladať vyvýšený záhon môžete v priebehu celého roka, najideálnejší čas je jar. Ak to nestíhate, nevadí, niektoré plodiny môžete sadiť aj v priebehu leta, dokonca aj na jeseň.
Pokiaľ ste ale trochu šikovní a máte nevyužitý materiál, dokážete na vyvýšených záhonoch výrazne ušetriť. Ďalšou výhodou je, že si ich zhotovíte podľa vlastných rozmerov.
Čo je potrebné na vyvýšené záhony?
Materiál, ktorý použijete, musí byť stabilný, odolný proti hnilobe a zároveň vhodný pre rastliny. Najčastejšie sa využíva drevo. Je to prirodzený materiál a dobre udržuje teplotu. Odolné je agátové drevo, cenovo výhodné zase borovicové a smrekové. Výborné je dubové drevo, pretože je tvrdé, odolné proti zime a má dlhú životnosť. Jeho nevýhodou je vysoká cena.
V obchode je široká ponuka dosiek, brvien alebo drevených hranolov rôznych dĺžok a v niektorých špecializovaných obchodoch vám ho narežú podľa potreby. Dosky musia mať dostatočnú hrúbku 3 – 5 centimetrov, aby ich po naplnení zemina nedeformovala. Stabilitu dosiahnete, ak použijete hranoly ako rohové stĺpiky.
Problematickými miestami je vnútorná strana a spodná hrana. Keby boli v priamom kontakte so zeminou, huby a mikroorganizmy by spôsobili spráchnivenie a znehodnotenie dreva.
Pre ochranu spodnej časti vyvýšeného záhonu by mal stáť na tehlách alebo na úzkom páse z dlažobných kameňov, aby sa predišlo priamemu kontaktu s podkladom. Okrem toho podloženými kameňmi sa dá vyvýšený záhon vyrovnať do vodorovnej polohy. Na izoláciu dreva z vnútornej strany sa používa nopová fólia. Nám sa však osvedčila stavebná i jazierková fólia, ktorá sa dá k drevu rýchlo a pohodlne prisponkovať, navyše je stabilná a odolná proti hnilobe.
Keďže vyvýšené záhony v záhrade nemajú dno, odporúčame pripraviť si pletivo, ktoré položíte na dno, aby ste zabránili krtkovi dostať sa do vášho záhonu. Na vonkajšiu úpravu dreva nezabudnite pri výbere náteru, že musí byť netoxický.
Vyvýšené záhony sa vyrábajú aj z umelej hmoty. Jednoduché zloženie umožňuje zasúvací systém. Plastové vyvýšené záhony alebo bylinkové špirály si môžete zaobstarať ako stavebnicu, čím vzniká možnosť záhon rozšíriť. Často ich dizajn pripomína drevo farbou aj štruktúrou.
Vyvýšené záhony z paliet
Na stavbu vyvýšených záhonov je možné použiť aj palety, čím výrazne ušetríte. V tomto prípade je však náročnejšia príprava materiálu. Drevo musíte opracovať a ošetriť niekoľkými nátermi a náter musíte zopakovať každý rok.
REKLAMA
Rozmery a umiestnenie
Pri voľbe rozmerov musíte myslieť na to, že k záhonu musíte mať prístup z obidvoch strán. Osvedčená výška je 70 centimetrov a šírka 80 centimetrov. Dĺžka záleží od stanovišťa a samozrejme musí byť prispôsobená šírke.
Výber stanovišťa je prvým krokom, ktorý pri stavbe vyvýšeného záhonu spravíte. Závisí od dispozície vášho pozemku a od účelu vyvýšeného záhona.
Ak chcete pestovať zeleninu, jahody či bylinky, musíte pre záhon vybrať slnečné miesto.
Záhon určený na pestovanie byliniek je vhodné umiestniť bližšie k domu, aby ste ich mali poruke, ak ich budete potrebovať v kuchyni. V blízkosti posedenia vytvorí vôňa byliniek príjemnú atmosféru a niektoré, ako sú medovka, bazalka, levanduľa, dokážu odpudiť dotieravý hmyz. Vyvýšený záhon na terase alebo balkóne musí mať dno a vhodné je podložiť ho napríklad tehlami.
Výhoda vyvýšeného záhonu je aj v tom, že sa dá využiť ako druh kompostéra a nemusíte celý objem vyplniť zeminou.
Na dno nasypte odrezky zo stromov a kríkov, ďalšiu vrstvu tvorí posekaný zelený materiál – zelená mačina otočená koreňmi nahor, pokosená preschnutá tráva. Obidve vrstvy dobre utlačte a pokračujte vrstvou vyzretého maštaľného hnoja alebo surového kompostu. Nasleduje vrstva zrelej kompostovej pôdy a posledných 15 centimetrov tvorí vrstva záhradnej zeminy.
Procesy, ku ktorým dochádza v zelených rastlinách v spodnej časti záhonu, vytvárajú teplo, ale aj postupné uvoľňovanie živín v nasledujúcich rokoch. Vznikajúce teplo vám umožňuje začať so sadením rastlín na začiatku záhradkárskej sezóny. Musíte počítať s tým, že výška pôdy spomínanými procesmi klesne a v ďalšej sezóne ju budete musieť doplniť.
Premyslite si pestovanie plodín
Prvé dva roky je vo vyvýšenom záhone veľa živín, preto je potrebné sadiť plodiny, ktoré sú na živiny náročné – paradajky, uhorky, cuketu, hlúboviny, baklažány či pór. Tretí rok môžete zasadiť plodiny stredne náročné na živiny, ako sú rôzne druhy šalátov, špenát, ale aj bylinky.
Premyslite si osevný plán a po uvoľnení miesta na záhone zasaďte rastliny, ktoré vám ešte do jesene dorastú – reďkovku či rukolu.
Myslite aj na to, že niektoré plodiny nemôžete pestovať vedľa seba. Napríklad paradajky a zemiaky v bezprostrednej blízkosti urýchľujú vznik plesne zemiakovej.
Nezabúdajte ani na to, že teplomilné rastliny, ako sú paradajky, uhorky, paprika, môžete vysadiť, až keď pominie nebezpečenstvo nočných mrazíkov, teda po „zamrznutých svätých“.
Viete, že odolnejšie druhy zeleniny môžete pestovať aj v zime? Vyvýšené záhony sú na to ideálne. Ak s pestovaním začnete v júli alebo v auguste, v jeseni alebo počas zimných mesiacov môžete mať čerstvú zeleninu. Ideálnou zeleninou je ružičkový kel, pór, mangold či endívia. Špeciálne ružičkový kel v chladnom počasí získava tú správnu chuť a vydrží teploty do mínus15 stupňov Celzia. Pri nižších teplotách ho môžete zakryť netkanou textíliou. Pretože ružičkový kel má dlhé vegetačné obdobie, zasaďte sadeničku na stanovište už v júni a celú zimu môžete zbierať úrodu.
Náš tip
Aby ste dosiahli dobrú úrodu, musí sa vo vašej záhrade dobre cítiť užitočný hmyz. Podporte jeho prítomnosť hmyzím domčekom.
