Čo to je a ako prebieha EEG vyšetrenie? Chystáte sa naň a máte pochybnosti? V tomto článku nájdete odpovede na tie najkľúčovejšie otázky ohľadom EEG. Už samotná návšteva neurológa, teda špecialistu, ktorý sa zaoberá nervovou sústavou, môže u pacientov vyvolávať zmiešané pocity. Pacienti sú k neurológovi odporúčaní z rôznych dôvodov, a to od bolestí rôznej lokality, mravčenie či tŕpnutie, problémy s videním, ktorých príčinu nevie určiť očný lekár a mnoho ďalších.
Návšteva neurológa preto nemusí byť vždy indikovaná v dôsledku podozrenia na závažné ochorenie, ale skôr je krokom v rámci vylučovacej metódy rôznych príčin, ktoré by mohli spôsobiť ťažkosti, ktoré pacient má. Jedným z významných a veľmi dôležitých pomocných vyšetrení v oblasti neurológie je teda práve EEG.
EEG vyšetrenie alebo elektroencefalografia je vyšetrenie, pred ktorým majú mnohí pacienti rešpekt. Veľa pacientov nevie, čo ich čaká a ako bude vyšetrenie prebiehať. V skutočnosti nie je dôvod na obavy.
Samotné vyšetrenie je bezbolestné, neinvazívne bez akejkoľvek radiačnej záťaže a zo strany pacienta nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu.
Zaujme ťa: Čo ťa oberá o IQ? Znižovanie inteligencie spôsobuje tento životný štýl
Vykonáva sa ako u tehotných žien, tak aj aj u detí. Jediné, čo treba robiť, je pozorne počúvať pokyny vyšetrujúceho.
Princíp a cieľ EEG vyšetrenia
Princíp EEG vyšetrenia spočíva v snímaní prirodzenej elektrickej aktivity mozgu. V zásade ide o podobné vyšetrenie ako EKG, ktoré nám je vo všeobecnosti známejšie. V prípade EKG ide o elektrickú aktivitu srdca, v prípade EEG je cieľom záujmu mozog a elektrické potenciály, ktoré prebiehajú medzi jednotlivými výbežkami nervových buniek, ktoré označujeme ako neuróny.
Cieľom EEG vyšetrenia je sledovať a súčasne zaznamenávať aktivitu mozgu, jeho reakcie na rôzne podnety, prípadne zachytiť abnormality v činnosti a reaktivite mozgu, ktoré môžu byť pre rozličné ochorenia či poruchy mozgu charakteristické. Výsledkom takéhoto vyšetrenia je záznam, ktorý je neskôr vyhodnotený odborníkmi – lekármi, ktorí v ňom veľakrát dokážu nájsť odpovede na pacientove problémy.
A ako je vôbec možné snímať elektrické potenciálny mozgu?
Tento výkon umožňujú rôzne typy snímacích elektród. Tie môžeme v princípe deliť na invazívne a neinvazívne. Netreba sa však báť, pretože počas ambulantného vyšetrenia sa využívajú iba neinvazívne elektródy, ktoré sa dočasne prilepia na pokožku povrchu hlavy, väčšinou vo forme čiapky, ktorú pacientovi na hlavu nasádza vyšetrujúci. Invazívne formy sa využívajú iba pri operačných metódach.
Diagnostika pomocou EEG – čo dokáže odhaliť?
EEG je vyšetrenie, ktoré je odporúčané pri širokom spektre problémov rôzneho typu. Na EEG vyšetrenie môže byť odoslaný pacient s poruchami spánku, pri migrénach a dlhodobých neustupujúcich bolestiach hlavy.
V ťažších prípadoch sa týka pacientov so zápalmi mozgu, neurodegeneratívnymi ochoreniami, u pacientov s poruchami vedomia, po porážkach či vážnych úrazoch na zhodnotenie poškodenia mozgového tkaniva, ale aj pooperačne. Významnou vyšetrovacou metódou je pri diagnostike epilepsie.
Koľko trvá a ako prebieha EEG vyšetrenie?
Vyšetrenie trvá približne 20 – 30 minút a nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Deň pred tým sa odporúča umyť si vlasy bez použitia kondicionéru, tužidla, laku, gélu a iných prostriedkov na úpravu vlasov, čo umožní lepšie priľnutie elektród na pokožku. Netreba meniť stravu, prísť nalačno a ak nie je pacient poučený inak, nevynecháva sa ani užívanie bežných liekov.
Po príchode na ambulanciu je pacient o priebehu EEG vyšetrenia poučený. Na hlavu mu je nasadená čiapka s elektródami, ktorá má otvory, cez ktoré sa pre lepší kontakt a vedenie signálu aplikuje gél (podobne ako pri sonografii). Vyšetrenie prebieha v ľahu, väčšinu času so zatvorenými očami.
Počas vyšetrenia, ktoré zväčša vykonáva školená zdravotná sestra alebo laborantka, môže byť pacient požiadaný o vykonanie konkrétnych úkonov. Pacient je opakovane vyzývaný aby otvoril a zatvoril oči, je osvetľovaný blikajúcim svetlom pri zatvorených očiach, tento dej sa označuje ako fotostimulácia. Je vyzvaný, aby zmenil frekvenciu či spôsob dýchania (ústami, nosom). Ak je pacient na EEG odporučený pre poruchy spánku, môže byť dopredu požiadaný, aby noc pred vyšetrením nespal.
Počas každej z týchto zmien sa činnosť mozgu mení na základe toho, ako spracúva signály z vonkajšieho prostredia aj zvnútra tela. Celý proces je vďaka elektródam zaznamenaný a prenesený do počítača, ktorý ho premieňa na krivku – elektroencefalogram. Tá je následne vyhodnotená lekárom, neurológom, keďže vyhodnotenie takéhoto záznamu je nesmierne náročné a vyžaduje dlhoročné skúsenosti.
EEG vyšetrenie u detí
Samostatnou kapitolou je EEG vyšetrenie u malých detí, ktoré môže byť nepredstaviteľné. Dieťa musí počas vyšetrenie nehybne sedieť a nerozprávať, čo nie je vždy jednoduchá úloha. Jednotný návod na to, ako toto vyšetrenie zvládnuť neexistuje. Veľakrát sa stane, že vyšetrenie nie je možné a dostanete náhradný termín. Nezúfajte však, určite s vaším dieťaťom nie ste prví ani poslední.
Pri väčších deťoch je vhodné dopredu vysvetliť priebeh vyšetrenia, upokojiť ich a vysvetliť, čo sa od nich očakáva. Na internete môžete nájsť aj obrázky detí na EEG, prípadne videá, ako vyšetrenie prebieha a vášmu dieťaťu ich ukázať.
Neprehliadni: Toto sa bude deťom páčiť
Pri menších deťoch je to trošku komplikovanejšie. V týchto prípadoch môže byť tablet alebo mobil s obľúbenou rozprávkou alebo obľúbená knižka, ktorú svojmu dieťaťu počas vyšetrenia prečítate, jedinou záchranou a spôsobom, ako toto vyšetrenie zvládnuť a prečkať. Pri opakujúcich sa problémoch môžete skúsiť dieťa v deň vyšetrenia zobudiť skôr ako je zvyknuté, aby bolo počas vyšetrenia ospalé a kľudnejšie.
Vyšetrenia sa netreba báť, zdravotnícky personál pracujúci s deťmi je na komplikácie pripravený. Ak získaný EEG záznam nemá výpovednú hodnotu, na vyšetrenie si vás zavolajú opäť.
Na záver
Napriek neustálym medicínskym pokrokom je EEG neustále veľmi dôležitá vyšetrovacia metóda, ktorá momentálne, pri zhodnotení jej neinvazívnosti, dostupnosti a jednoduchosti vyšetrenia, nemá v oblasti sledovania mozgovej aktivity žiadnu konkurenciu.
Autorka článku: MUDr. Soňa Molnárová
Foto: Freepik
