K zaujímavým ženským postavám histórie patrila aj Jana z Arku, o ktorej sme písali v článku Jana z Arku ovplyvnila nielen storočnú vojnu, ale aj účesy. Teraz sa sústredíme na súdny proces a okolnosti smrti Johanky z Arku, prezývanej aj Panna Orleánska.
Slepá spravodlivosť
Súd s Johankou sa začal 21. februára a trval do 3. marca 1431. Cieľom procesu bolo preukázať, že Johanka z Arku je čarodejnica a že francúzsky kráľ vďačí za svoju moc kacírke, ktorú zoslal diabol.
Proces pod dohľadom vojvodu z Bedfordu a kniežaťa z Warvicku riadilo zhromaždenie anglických a burgundských rehoľníkov a teológov, ktoré viedol, bývalý rektor parížskej univerzity, biskup Pierre Cauchon. Ten poslal do Johankinho rodného kraja svojho agenta, aby zistil čo najviac o jej rodinných pomeroch a vzťahoch. Výsledok však pre neho znamenal hlboké sklamanie.
Počet obvinení sa nakoniec zredukoval zo 70 na 12. Johanku napríklad obvinili z perverzného správania, pretože nosila mužský odev. V zápisnici rozsudku sa uvádza: „Táto žena… nosila s neuveriteľnou a obludnou drzosťou zdeformované oblečenie vhodné pre mužské pohlavie.“
Obžaloba jej tiež vyčítala, že príkazy od Boha prijímala bez sprostredkovania cirkvi. Obviňovala ju dokonca za tvrdenie, že s ňou svätci komunikovali po francúzsky, nie v angličtine.
Výsledkom politicky motivovaného procesu mal byť záver, že Johankine videnia, nepochádzajú od Boha, ale od diabla. Tak by bolo možné spochybniť korunováciu Karola VII. a vyhlásiť ju za neplatnú. Prekvapuje, že inkvizítori Johanku nemučili, chceli tak rozsudku dodať hodnovernosť.
Pri krížových výsluchoch devätnásťročná negramotná dievčina dokázala s prekvapujúcou inteligenciou čeliť fanatizmu, prekrúcaniu faktov či vyhrážkam univerzitných hláv. Podľa svedectva Jeana Tiphaina, lekára, ktorý Johanku prehliadal: „Odpovedala veľmi rozumne a múdro, s veľkou odvahou.“
Prekvapovala aj obdivuhodnou pamäťou. Pretože u mnohých teológov v hľadisku získavala svojimi vystúpeniami sympatie, Cauchon verejné pojednávania zrušil.
Cirkev Johanke ponúkla doživotné väzenie výmenou za priznanie viny a údajných hriechov. Toto priznanie malo zdiskreditovať nielen Johanku, ale aj samotného Karola VII. Mužských šiat sa však, na radosť Angličanov, zriekla len na krátky čas. Sudcom, ktorí navštívili jej celu, oznámila, že opäť počuje hlasy svätých. Osud „služobníčky“ bol spečatený.
Smrť v plameňoch
Johanka bola odsúdená na smrť a zaživa upálená v Rouene 30. mája 1431vo veku 19 rokov. Pokusy Johankiných stúpencov o oslobodenie stroskotali a samotný francúzsky kráľ nepodnikol žiadne kroky na jej záchranu.
REKLAMA
Hranica na vykonanie rozsudku upálením zaživa bola postavená na rouenskej tržnici Vieux-Marche. Pred obrovským davom odsúdenú priviazali k stĺpu. Ľudia zreteľne videli tvár Panny Orléanskej, ktorá vyzerala úplne pokojne. Na šatách mala krížik, ktorý jej tesne pred popravou daroval anglický vojak. Pred očami Johanky, na základe jej žiadosti, dvaja duchovní držali krucifix, aby sa naň mohla počas popravy pozerať.
Kat nasadil dievčaťu na oholenú hlavu čiapku, na ktorej bolo veľkými písmenami latinsky napísané: Kacír. Johanka otočila hlavu smerom k Pierrovi Cauchonovi, a zakričala: „Biskup, zomieram podľa tvojej vôle. Určite sa stretneme na Božom súde!“
Podľa očitých svedkov pri týchto slovách biskup zbledol. Rýchlo dal katovi pokyn a ten podpálil hranicu. Oheň sa pomaly začal rozhorievať. Keď sa priplazil k nohám odsúdenej, zvolala jasným hlasom: „Ježiš, idem k tebe!“
V dave, ktorý sa tlačil na námestí, to zašumelo. Mnohí ľudia plakali, iní sa modlili. Oheň sa medzitým silne rozhorel a Johanka zmizla v plameňoch.
Po prvom vzplanutí odhrnuli horiace polená. Zámerom toho bolo ukázať všetkým skeptikom zuhoľnatené telo a potvrdiť, že Johanka neutiekla a bola skutočne upálená. Jej telo potom vložili späť do plameňov. Angličania požadovali, aby bola spálená na popol a ten bol, spolu so zvyškami hranice, vhodený do Seiny. Chceli tak zabrániť uctievaniu jej telesných ostatkov.
Kat Thérage vraj neskôr vyhlásil, že sa „veľmi bál, že bude zatratený“, a to kvôli tomu, že naozaj upálil sväticu.
Na záver
Vynikala pevnou vôľou, nechýbal jej ostrý jazyk. Neváhala vojakov karhať za nadávky, krádež či vynechanie omše. Odohnala milenky a prostitútky, ktoré cestovali s armádou. Údajne na chrbtoch dievčat pochybnej povesti zlomila svoj legendárny meč.
Nepriatelia Johanku vykresľovali ako heretičku (kacírku) a čarodejnicu. V roku 1456 po rehabilitačnom súde cirkev obvinenia zrušila a v roku 1920 ju uznala za svätú. Dnes je francúzskou národnou hrdinkou. Prítomnosť Johanky z Arku ako bojovníčky a vizionárky mala mimoriadny význam pri víťazstve v nekonečnej vojne a podnietila vzostup Francúzska ako veľkej európskej mocnosti.
