Vegetariánstvo, raw vegánstvo, frutariánstvo… Spôsobov stravovania je naozaj mnoho a v poslednej dobe sa hovorí stále častejšie aj o flexitariánstve. Teraz vám prezradíme, čo to je flexitariánstvo a aké má zásady. No predstavte si, že dodržiavať ho nie je až také ťažké a k tomu má mnoho zdravotných benefitov.
Flexitariánstvo je v zásade miernejšia forma vegeteriánstva, ktorá by mohla vyhovovať širšej skupine ľudí. Tiež sa o ňom hovorí aj ako o semivegetariánstve, keďže je povolené konzumovať aj malé množstvo mäsa. Dáte sa na to?
Flexitariánstvo poznali už naši predkovia
Mnohé zo zdravších spôsobov stravovania sa dodržiavajú s problémami. Človek tak v praxi naráža napríklad na nedostatok času vyskladať si ideálny jedálniček, čo je spojené aj so zásobovaním sa vhodnými potravinami, problémom môže byť aj nárast financií za špeciálne potraviny či strata chuti držať sa dlhodobo striktného režimu v stravovaní. Z tohto hľadiska je však flexitariánstvo svetlou výnimkou.
Dalo by sa povedať, že nejde o žiadny moderný spôsob stravovania (možno len znovuobjavený). A to preto, lebo sa ním celkom prirodzene riadili aj na Slovensku.
Inšpiruj sa: Fit recept na hlivu ustricovú: Blahodarné zložky hlivy si zachováš takto
Boli to naši predkovia, a to predovšetkým tí menej majetní. Samozrejme, že moderný termín flexitariánstvo, ešte nevyužívali.
Čo to je flexitariánstvo?
Ako sme už spomínali, flexitariánstvo je miernejšia forma vegetariánstva, teda nestojí na striktných zákazoch. Flexitariánske stravovanie bolo znovuobjavené zásluhou americkej dietologičky Dawn Jackson Blatnerovej, ktorá stojí aj za jeho pomenovaním.
Flexitariánska strava je veľmi pestrá a chutná. Ako napovedá názov, je flexibilná a v mnohom podobná strave vegetariánskej. O čo teda vo flexitariánstve ide? V podstate je to o uprednostňovaní vegetariánskeho jedla v bežnom jedálničku, avšak toto stravovanie nevylučuje v zásade ani mäso.
Ide o spôsob stravovania, ktorý je ekologický, etický a flexitariáni sa snažia o to, aby boli čo najviac pri stravovaní sa v súlade s prírodou, dbajú na ochranu životného prostredia a tiež sa snažia o zníženie uhlíkovej stopy. A to všetko vďaka tomu, ako sa stravujú, aké jedlo si vyberajú.
Flexitariánstvo nemá úplne presne stanovené pravidlá a v porovnaní s diétami sa pri ňom ani nesleduje množstvo prijatých kalórií. Je to skôr životný štýl ako obyčajná diéta.
Vo všeobecnosti vzaté, toto stravovanie smeruje k zníženiu celkovej spotreby mäsa a živočíšnych produktov. Pre niekoho to môže znamenať dva bezäsité dni v týždni (flexitarián začiatočník), pre iného 3 – 4 bezmäsité dni (pokročilý flexitarián) a pre ďalšieho 5 a viac bezmäsitých dní v týždni (flexitarián expert). Najdôležitejšie však nie je ani to, koľko bezmäsitých dní človek zaradí do svojho stravovania, ale skôr to, koľko vegetariánskych jedál navyše pridá do svojho jedálnička.
Pozri tiež: Zero waste tipy na produkty: 30 vychytáviek do domácnosti
Ohľaduplnosť k prírode aj k sebe
Samozrejme, že aj obmedzenie mäsitej stravy, teda nielen jej definitívne vylúčenie, má pozitívny dopad na životné prostredie. Zároveň je flexitariánstvo pre mnohých ľudí aj schodnejšou cestou k zdravšiemu životnému štýlu.
Redukovanie mäsa v jedálničku má svoje nevyvrátiteľné benefity aj s ohľadom na zdravie. Hovoriť možno o znížení rizika srdcovo-cievnych chorôb, cukrovky či dokonca rakoviny. Uvádza sa tiež, že flexitariánstvo dokáže život človeka skvalitniť a predĺžiť v priemere o 3,6 roka.
Tento typ stravovania prináša so sebou celkom prirodzene aj štíhlejšiu figúru a dobrý pocit z toho, že na tomto type stravovania takpovediac človek nezbankrotuje.
Pokiaľ si človek v rámci flexitariánskej stravy dopraje živočíšne produkty, mal by dbať na to, aby vajíčka či hydina boli z voľného chovu a mäso i mlieko zo zvierat kŕmených trávou.
Čo je pre flexitariánstvo kľúčové?
Flexitariánstvo teda pri výbere mäsa a živočíšnych produktov kladie väčší dôraz na kvalitu a zároveň je obmedzovaná kvantita tohto typu produktov v jedálničku. Mäso jedia flexitariáni spravidla z ekologických fariem, voľného chovu alebo tiež ulovené z voľnej prírody.
Stopku majú pre flexitariánov všetky produkty živočíšneho pôvodu z veľkochovov. Teda takých chovov, kde sú zvieratá natlačené, nemajú slobodu pohybu a tiež sú im podávané krmivá s aditívami.
V zásade tvorí minimálne polovicu potravy flexitariánov zelenina a ovocie. Dôraz sa kladie na strukoviny, orechy, orechové maslá, orechové mlieka, semienka, tofu, tempeh, olivy, celozrnné potraviny… Ako príloha poslúži quinoa, pohánka, amarant či pšeno. Ďalej v tejto strave nechýbajú ani rastlinné oleje, bylinky, koreniny a nesladené nápoje.
Zaujme ťa: Prečo vegáni nejedia med a vajíčka? Presvedčia ťa argumenty?
Jedálniček flexitariánov tiež zahŕňa len malé množstvo cukru (používajú sa alternatívy – agáve, javorový, čakankový sirup) a výrazné obmedzenie platí aj na všetky polotovary, produkty z bielej múky i priemyselne spracovávané cukrovinky. Preferujú sa čo najprirodzenejšie a celistvé formy potravín.
Dali by ste sa na tento znovuobjavený spôsob stravovania nahovoriť aj vy? Alebo ho dokonca realizujete a ani ste nevedeli, že ste vo svojej podstate flexitariánmi?
Foto: Freepik
