Sú prirodzenou súčasťou nášho sociálneho života a deťom ich zvykneme prezentovať ako „čarovné slovíčka“. Dobrý deň. Dovidenia. Ďakujem. Prosím. Napriek tomu, že svojmu potomkovi od malička neustále pripomínate význam zdvorilostných fráz, ste mu príkladom pri ich používaní, podnecujete ho k tomu, aby na ne nezabúdalo, no ono ich zo seba i tak nie a nie vypustiť? Čo robiť, keď dieťa nechce pozdraviť, poprosiť či ďakovať? Verte tomu, že tento problém majú viacerí rodičia. Nie ste v tom sami a my vám teraz podáme pomocnú ruku.
Spoločenská zdvorilosť u detí – v čom spočíva hlavná úloha rodičov?
Niektorí rodičia a dokonca odborníci tvrdia, že keď dieťa v predškolskom veku nechce zdraviť či ďakovať, nemáme si z toho nič robiť a počkať, kým sa tento spôsob správania na neho „nenalepí“ z jeho sociálneho prostredia. Je to však naozaj pravda?
Dieťa nie je prirodzene zdvorilé od narodenia. Pozdraviť sa, požiadať o niečo či poďakovať sa musí naučiť, a to spolu aj s ostatnými kľúčovými zručnosťami zabezpečujúcimi normálne „fungovanie“ v spoločnosti.
Je zrejmé, že dieťa sa učí pozorovaním, preto je naozaj príklad rodičov a blízkych veľmi dôležitý. No čo robiť v prípade, keď ste rodičom, ktorý ide príkladom a dieťa stále „nenabieha“ na slušné správanie? Čakať alebo tomu nejak pomôcť?
Kedy je ten správny čas?
Pokiaľ patríte k tým ľuďom, ktorým pasívnejší prístup k výchove nestačí, sme s vami a súhlasíme. Je síce pravdou, že sociálny vývin je dlhodobý proces a spôsobu žitia v spoločnosti sa ľudia učia do zhruba dvadsiatich rokov, no zároveň treba pripomenúť, že jedným z najdôležitejších štádií v tomto vývine je obdobie medzi tretím až šiestym rokom veku dieťaťa.
Toto obdobie od troch do šesť rokov je zároveň aj časom, kedy majú na dieťa rodičia najväčší vplyv. A ten čas treba naozaj naplno využiť.
Zároveň treba brať do úvahy, že dieťa môže celkom prirodzene v istej etape svojho života podliehať zvýšenej ostýchavosti pred cudzími ľuďmi. To môže spôsobiť dočasné zabrzdenie vašej výchovnej snahy a treba sa tomu trochu prispôsobiť. Teda naozaj netlačiť na pílu, čo by malo akurát kontraproduktívny efekt.
Rovnako negatívne pôsobí aj vyžadovanie pozdravu pred ľuďmi, ktorí majú byť pozdravení. Nerobte to teda, ale upozornite ho na to, keď ste sami a vyjadrite aj svoje negatívne pocity. Napríklad, že vám bolo ľúto alebo ste zostali zaskočení, že sa dieťa nepozdravilo a snažte sa dopátrať, aká je hlavná príčina.
Veľmi dobre vášmu výchovnému snaženiu pomôže obyčajná pochvala. Keď nemusíte dieťa na nič upozorňovať a ono samo od seba pekne poďakuje, pozdraví či poprosí si, dajte dieťaťu milým slovom vedieť, že si to ceníte a bude to hnací motor k ďalšiemu pozitívnemu správaniu.
Ak ste ešte na začiatku vašej výchovnej cesty a k tomuto ste sa s dieťaťom nedopracovali, môžete napríklad usporiadať súťaž. Pripisujte si v tejto súťaži body za každé (vhodne použité) čarovné slovíčko. Keď sa na začiatku dieťa nezapája, hrajte vy ako rodičia a ono sa neskôr pripojí. Na konci dňa by ste mali súťaž uzatvoriť a odmeniť maličkosťou.
Nenásilnou pripomienkou dôležitosti čarovných slovíčok môže byť aj poučná rozprávka alebo pesnička, ktorú nájdete aj vo videu.
