Nespokojnosť v živote či so životom nie je žiadnou novinkou súčasnej, ako sa zvykne hovoriť, tak trochu rozmaznanej generácie. Hovorí sa, že ľudia sú večne nespokojní a stále musia niečo vymýšľať, tvoriť, vylepšovať… Niekedy je výsledok pozitívny, inokedy nie veľmi podarený, ba dokonca katastrofálny. A to tak, že by sme sa možno aj chceli vrátiť v čase a vytĺcť si z hlavy všetky nápady, ktoré sme v danej chvíľke vnímali ako skvelé.
Ako ste na tom vy? Ste viac nespokojní ako spokojní so svojím životom? Vedzte, že na nespokojnosť v živote sa dá pozerať aj z pozitívnejšieho aspektu. O čo konkrétne ide, to sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
A len tak na okraj, viete, ktorí ľudia bývajú najmenej spokojní, či už so životom ako takým alebo s prácou? Paradoxne to bývajú tí najúspešnejší!!! Pričom pod úspechom rozumieme ten štandardne vnímaný spoločnosťou – dobrá práca, dostatok peňazí, harmonická rodina.
Optimistický pohľad na nespokojnosť v živote
Raz sme hore a raz dole – to je život. Ale ani tie najväčšie úspechy by sme si neužili v plnej miere bez problémov, prekážok i prehier, ktoré predchádzali naplneniu našich cieľov. A práve neúspech a nenaplnené sny sú hlavnými ingredienciami našej nespokojnosti v živote. Pravdou je, že keď naplníme jeden cieľ, vynorí sa ďalší. Posúvame hranice.
Našim predkom stačila v minulosti slamená chatrč a jedlo na prežitie. Dnes si nevieme predstaviť život bez najnovšieho smartfónu, auta a všetkých technologických vymožeností, ktoré nám uľahčujú život. Nad neochutenou chlebovou plackou našich predkov by sme sa tak akurát ohŕňali nos. Na Instagrame ukazujeme pokrmy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani sultáni.
V súčasnosti sa máme ako ľudstvo najlepšie za celú našu existenciu. Už neprežívame, ale snažíme sa užívať život. No ale k tomu nás zhrýza stále nejaká nespokojnosť. Nech už je menšia alebo väčšia – stále je tu „niečo“.
Nespokojnosť v živote ako hnací motor
Zjednodušene by sa dalo konštatovať, že naša súčasnosť je výsledkom nespokojnosti ľudí žijúcich pred nami. A tak ako predošlé generácie utvorili súčasnosť, v ktorej žijeme, tak naša individuálna nespokojnosť v živote tvorí naše osobné dejiny.
Najskôr napríklad stačí, že „odletíme z rodného hniezda“, potom sa uspokojíme s malým prenajatým bytom a prvou prácou, ktorá možno nie je úplne podľa našich predstáv, ale stačí, lebo dokážeme plnohodnotne fungovať ako sebestačné jednotky. Po čase však provizórne dočasné riešenia prestávajú stačiť. Hľadáme väčšiu stabilitu.
Následne teda už prenajatý byt treba vymeniť za vlastný, ideálne možno aj dom. Hľadáme svoje pracovné naplnenie na iných pozíciách a na iných miestach… A čo ďalej? Prvé auto vymeníme za druhé, ktoré je lepšie a drahšie. Nestačí dovolenka na Šírave, potom už ani dovolenka v Taliansku, chceme niečo exotickejšie… A tak ďalej a tak ďalej.
Neustále nás naša nespokojnosť ženie vpred. Je spojená s inými silnými emóciami, ktoré dokážu človeka zmobilizovať. Vďaka nespokojnosti nachádzame originálne cesty a spriadame sofistikované stratégie, ako sa dopracovať v vytúženému cieľu.
Keď sme nespokojní, vieme lepšie zadefinovať, čo nechceme. A tak to dokážeme jasnejšie odlíšiť od toho, čo chceme. A keď to už vieme, život je jednoduchší, pretože sa ním nenecháme, metaforicky povedané, bezcieľne pohadzovať sem a tam.
Čo je oveľa horšie ako nespokojnosť v živote? Emočné sploštenie, respektíve bezemočnosť
Keď sa na to tak pozriete s odstupom, za nespokojnosť so životom, za toto emočné rozpoloženie, ktoré prináša, by sme mali byť vlastne i vďační. Pretože viete, čo je oveľa horšie ako nespokojnosť v živote a zažívajú to napríklad pacienti s niektorými poruchami osobnosti? Je to emočné sploštenie, ktoré bráni naplno prežívať pocity a všetko, čo je s nimi spojené.
Ako sme už písali, raz sme hore a raz dole – rovnako i naše emócie. Keby to tak nebolo a nezažívali by sme túto pestrú škálu, a to od najkrajších radostí až po hlboké emočné prepady smútku a podobne, niečo by s nami naozaj nebolo v poriadku.
Emočné sploštenie je vnímané v psychiatrii ako jeden z najťažších stavov, pričom aj liečba je pomerne komplikovaná a s neistými výsledkami. Ľudia s týmto stavom zvyčajne končia veľmi zle. Človek s emočným sploštením stratí nielen emócie, ale aj motiváciu. Je to preto, lebo keď nemá možnosť zažívať odmenu v rámci spoločenských „hier úspechu“, nemá prečo snažiť sa ju dosiahnuť. Práve toto je jeden z hlavných kompasov, ktorý riadi gro nášho správania, nech už si to pripúšťame, alebo nie.
REKLAMA
Kedy môže byť nespokojnosť so životom naozaj problém?
Priblížili sme si teda nespokojnosť ako pomerne motivačný element. No bolo by fajn spomenúť aj odvrátenú stranu, keď nespokojnosť so životom naberá viac negatívny význam pre dotyčného človeka. Keď ukazuje skôr svoju deštruktívnu stránku.
Kedy teda má nespokojnosť v živote potenciál človeka vnútorne zožierať a spôsobovať intenzívnu zatrpknutosť, nervozitu a skľúčenosť?
1) V prvom rade je problémom, keď človek nevie, čo chce. Bezcieľne potulovanie sa životom nemá efekt a prináša nespokojnosť. Je logické, že keď človek nevie, čo chce, tak ani nevie, čo vlastne dosiahnuť. A celkovo nevie, ako sa v živote posunúť ďalej. Je len v procese hľadania niečoho, v horšom prípade nič nehľadá a nechá sa životom len unášať. Preto je tak dôležité zadefinovať si, čo nás robí šťastnými, spokojnými, čo nás napĺňa a čo teda v živote ako takom chceme dosiahnuť.
2)Ak človek síce vie, čo chce, ale nevie, ako sa dostať k vytúženému cieľu. Príčina nespokojnosti v živote v tomto prípade spočíva pravdepodobne v tom, že dotyčnému chýba plán či systém, ako dosiahnuť čiastkové ašpirácie, ktoré vedú k vyššiemu cieľu. Prípadne absentuje potrebné know-how a skúsenosti. V tejto situácii je prospešné zbierať informácie od skúsenejších ľudí, konzultovať s odborníkmi a študovať si odborné publikácie. No a v neposlednom rade sa vrhne do všetkých príležitostí, ktoré mu poskytnú potrebné skúsenosti.
3) Ak človek vie, čo chce, má plán, ale nechal sa znechutiť neúspechom. V takomto prípade si treba cvičiť trpezlivosť, disciplínu a vytrvalosť. Tie sú kľúčom, ako sa nezaseknúť na ceste za naplnením snov.
Je ale úplne bežné, že človeka postretne neúspech. Berme ho ako šancu na zlepšenie a nespokojnosť so životom tak otupí svoju ostrú čepeľ. Dôležité však je poučiť sa zo svojich chýb a priebežne revidovať čiastkové ciele a metódy, ako sa dostať ďalej. Taktiež pomáha, ak okrem plánu A má človek v talóne aj záložné plány.
Čo sa stane, keď budeme spokojní?
Na záver malé upozornenie. Spokojnosť v živote človeka je v prevažnej miere len chvíľkovou záležitosťou. Hoci sa stáva, že niektorým jedincom po čase „stačí“.
Áno, na jednej strane to možno vnímať ako cnosť. A to najmä ak ide o plné uvedomenie si všetkých darov v živote. Ak ide o vďačnosť za to, čo máme a prežívame.
No aj napriek vyššie spomínanému to so spokojnosťou v živote nie je jednoznačne pozitívne. Čo sa môže stať, ak sa dostaneme do bodu spokojnosti so životom? Do bodu, keď už nič nechceme meniť, ciele máme splnené, nie sú ďalšie a všetko nám už postačuje tak, ako je?
Pokiaľ ide o dlhodobé životné nastavenie, hrozí riziko, resp. je vysoko pravdepodobné, že dôjde aj k našej stagnácii. A práve preto zohráva nespokojnosť v živote človeka takú dôležitú úlohu. No dôležité sú samozrejme i samotné ciele, ktoré si dávame. O tom však už zase niekedy nabudúce.
