Prostredníctvom komunikácie si vzťahy budujeme, ale aj ničíme. Niektoré rozhovory sú len zdvorilostnou krátkou konverzáciou, v iných riešime závažné vzťahové či pracovné problémy. Tak či onak, v podstate je veľmi jednoduché v rozhovore niekoho zraniť či odradiť, pričom náprava a pokusy o zmier nemusia byť úspešné. Niekedy i pár viet dokáže zničiť dlhoročné priateľstvá. Teraz vám prezradíme tri kľúčové tipy, ako sa správne vyjadrovať a úspešne komunikovať.
1. TIP Buďte autentickí, ale zachovajte citlivý prístup
Autentickým sebavyjadrením si väčšinou druhých získate. Pokiaľ nevyjadrujete svoje pocity, znižujete svoju charizmu. Samozrejme, aj tu platí odtiaľ – potiaľ. Teda potiaľ, kým svojou autentickosťou niekoho nezraníte.
Nemusí to byť len tým, že nevhodne zahráte na citlivú strunu dotyčného. Do citlivého prístupu možno zahrnúť základné pravidlá slušnosti, teda zdvorilostné formulky, ponechanie druhého, nech dokončí myšlienku bez skákania do reči, koncentrované počúvanie i podanie spätnej väzby, pokojný tón reči bez jeho nepríjemného zvyšovania.
K autentickosti v rozhovore patrí aj pravdivé vyjadrenie potrieb a zámerov. Ak vyjadríte svoje potreby a zámery, dáte ostatným jasne najavo, čím chcete byť, čo chcete robiť alebo mať. Keď vyslovujete zámery, používate slová ako: chcem, nechcem, rád by som, zamýšľam… Potreby motivujú k činu.
Odhalením svojich zámerov pomôžete ostatným pochopiť, o čo vám ide a po čom túžite. Mnohé sa tak objasní. Nebudú tak musieť hádať a ak budú ich úmysly čisté, možno vám aj pomôžu k dosiahnutiu vypovedaných cieľov.
Čo je nenásilná komunikácia?
Pravdepodobne predpokladáte, že opakom nenásilnej komunikácie je komunikácia, v ktorej sa zvyšuje hlas, kričí, nadáva… No predstavte si, že násilím je i zhadzovanie druhého pohlavia či svetonázoru len tak medzi riadkami či napríklad využívanie univerzálne vnímaného mužského rodu v kontexte so ženami (napr. povolanie učiteľ). Nenásilná komunikácia rešpektuje človeka a jeho potreby. To však nebráni aj zapojeniu asertivity.
Príklad násilnej komunikácie
„Zasa si ma nechala čakať! Meškala si ako vždy! Ale čo môžem čakať od blondíny, čo ani nevie zaparkovať.“
Príklad nenásilnej komunikácie
„Som sklamaný, že si ma nechala čakať. Keby si sa ozvala skôr, ušetrila by si môj čas. Maj prosím do budúcnosti úctu k môjmu času a príď načas, prípadne sa mi ozvi, ak sa stane, že nebudeš stíhať.“
2. TIP Rozprávajte za seba a nie za ostatných
Druhým jednoduchým tipom, ako sa správne vyjadrovať, je dbať na to, aby sme rozprávali za seba. Ak rozprávame za iných, pracujete proti sebe a zásadne ohrozujete svoju popularitu. Je naozaj málo ľudí, ktorí chcú, aby niekto rozprával v ich mene. Ak budete rozprávať za seba, rozšírite tým prirodzene priestor na diskusiu. Je to jedna z rečníckych zručností.
Opakom rozprávania za seba je teda naozaj problematické rozprávanie za ostatných, ktorému by ste sa mali radikálne vyhnúť. Je to napríklad: „Tomu naozaj veríš?“ „Necíťte sa sklamane.“ „Petra to tak nemyslela.“ „Vieš, že to nie je pravda.“
Pri rozprávaní za seba sa používajú zámená: ja, mňa, môj, moje. Napríklad: „Potrebujem viac času, aby som si to premyslel.“ „Je mi ľúto, že je chorý.“ „Tvoje rozhodnutie ma teší.“
REKLAMA
Treba si ešte uvedomiť, že je rozdiel medzi rozprávaním o sebe a rozprávaním za seba. Pri rozprávaní o sebe, najmä ak prekročíme isté medze, vzbudzujeme v druhých odpor. Takéto rozprávanie je totiž prejavom egoizmu, nezáujmu o druhých a môže vyústiť v nevhodný a druhých obťažujúci monológ.
3. TIP Radšej spomaľte a robte prestávky
Toto je naozaj jednoduchý trik, ako sa právne vyjadrovať, a to skôr technického charakteru, ako obsahového. K sebaistému vyjadrovaniu a úspešnej komunikácii dopomôžu aj zdanlivé drobnosti. Dbajte na zrozumiteľnú výslovnosť, ale aj pomalšie tempo reči, aby sa vás druhí nemuseli dodatočne pýtať na to, čo ste už povedali. Rýchla reč splýva a ťažko sa z nej vyťahujú informácie.
Taktiež je vhodné dopriať si pauzy. Pokiaľ chcete povedať niečo zásadné, mali by ste to skúsiť a pred ohromujúcou informáciou urobiť niekoľko sekundové ticho. Myšlienka tak vyznie oveľa výraznejšie a vryje sa do pamäti.
V niektorých momentoch má význam aj opisovanie činností, ktorým vyjadrujete svoje správanie: čo ste robili, robíte, budete robiť. Zároveň opisovaním vyjadrujete aj budujete dôveru i istotu. Pomocou tejto rečníckej zručnosti udržiavate vo vzťahoch „teplo“. Vety, ktorými opisujete činnosti, majú tú výhodu, že ostatným dávate vedieť, že si uvedomujete svoje konanie. Napríklad: „Prerušil som ťa.“
Je dôležité vedieť, ako sa správne vyjadrovať, ale aj to, ako zvýšiť pozornosť druhých v komunikácii
Nasledujúce komunikačné tipy pripájame ako bonus k predošlým a slúžia predovšetkým na upútanie pozornosti druhých, keď sa snažíte niečo vykomunikovať.
Pri rozhovore alebo prezentácii dbajte na to, aby nebol váš hlas príliš prenikavý a ostrý. Asi poznáte tie piskľavé typy hlasov, ktorých nositeľov nikto neberie vážne. Aby ste dosiahli opak, teda navodili dojem kompetencie, a ľudí upútali, posaďte svoj hlas nižšie. Nebojte sa toho a pokojne si svoj timbre nacvičujte.
Špeciálnu pozornosť získate pri svojom preslove vtedy, keď na konci vety mierne znížite hlas. Opak, ale predovšetkým dojem nervozity a nerozhodnosti navodíte vtedy, keď bude aj oznamovacia veta znieť ako otázka. Pozor na to!
Pokiaľ chcete, aby si človek či ľudia naozaj zapamätali kľúčovú informáciu, mali by ste im ju sprostredkovať úplne na konci, resp. zhrnúť svoje „poslanie“ v poslednej vete. Platí to najmä vtedy, keď ste rozprávali dlhšie, napríklad pri prednáške či prezentácii.
No a napokon nezabúdajte, že správna komunikácia je aj o udržiavaní očného kontaktu. Práve pohľadom z očí do očí dávate svojim slovám dôraz, klopenie očí nabáda k druhých k tomu, že vaše informácie nebudú považovať za podstatné. Nevyhýbajte sa teda očnému kontaktu, ale na druhej strane si dajte pozor na príliš upäté pohľady, ktoré by mohli vyznieť agresívne.
